17.05.2017 18:10


Aj nadané deti sa môžu občas pomýliť, hovorí ich učiteľka

Autor: Michaela Medveďová | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Pre mimoriadne inteligentné deti existujú na Slovensku na dvadsiatich sedmich školách špeciálne triedy. Vďaka projektu VIN pre všeobecne intelektovo nadaných tak môžu napredovať v triedach s menším počtom žiakov. Banskobystrická Základná škola Ďumbierska 17 je jediná v okrese, ktorá program pre tieto deti ponúka. Podľa učiteľky Andrey Vankovej sa nadané deti v samostatných triedach rozvíjajú lepšie.   

Andrea Vanková mimoriadne nadané deti učí už štrnásť rokov. Autor: František Vanka

Banská Bystrica – Šesťročný prváčik, ktorý sa sám naučil čítať i písať a zaujíma sa o encyklopédie. Aj tak môže vyzerať dieťa, ktoré je všeobecne intelektovo nadané a zaradí sa do projektu VIN. V špeciálnych triedach na školách po celom Slovensku sa učitelia môžu takýmto žiakom venovať s väčšou pozornosťou a preberať s nimi učivo do hĺbky. „Bývajú to buď deti introvertné, tiché, alebo sú naopak hyperaktívne a stále vyrušujú,“ opisuje nadané deti učiteľka Andrea Vanková, ktorá ich na prvom stupni banskobystrickej základnej školy vyučuje už štrnásť rokov. Okrem žiakov v triede má navyše nadané dieťa aj doma.

Ako sa u detí nadanie prejavuje?

Tieto deti väčšinou predbiehajú svojich rovesníkov. Sú šikovnejšie, skôr a sami sa naučia čítať a písať. Zaujímajú sa živo o encyklopedické vedomosti. Rodič alebo učiteľka v škôlke si určite všimne, že sa od bežných detí odlišujú.

Ako potom rodičia postupujú?

Ak rodič na svojom dieťati odlišnosť spozoruje, môže sa spýtať v škôlke a tí ho nasmerujú ďalej. Škôlky sme už o našom programe poučili. Dieťa v pedagogicko-psychologickej poradni vyšetria a urobia mu IQ test. Na základe výsledku rodičom odporučia buď triedu pre nadané deti, alebo klasické vzdelávanie.

V čom je vzdelávanie nadaných deti iné?

Neprebiehame ročníky. Preberieme klasické učivo a ideme do hĺbky. Látku rozširujeme, nenavyšujeme. Výnimkou je angličtina, kde sa učivo posúva o jeden ročník. Prváci preberú látku prvých dvoch ročníkov, druháci majú tretiacke učivo a tak ďalej. Bežná angličtina im nestačí. Od šiesteho ročníka pribúda ďalší cudzí jazyk, čo klasické triedy nemajú. Pre nadané deti je teda výhodou byť v takejto triede. Navzájom sa posúvajú dopredu, rozvíjajú sa lepšie, ako keby boli integrovaní.

Nemajú rodičia strach dať svoho budúceho prváka do takejto triedy?

Majú, a obrovský. Nedôverujú nášmu programu. Boja sa, že dieťa bude preťažované, že s ním budú mať doma veľmi veľa práce. Aj po rokoch musíme stále rodičov presviedčať. Robíme deň otvorených dverí, aby sa prišli pozrieť priamo na vyučovanie. Tam sa im už páči, akým spôsobom a metódami učíme. Keď deti nastúpia do prvého ročníka, rodičia sú spokojní.

Koľko detí je v triede?

Teraz mávame po dvanásť detí, v druhom ročníku je momentálne len osem. Býva ale aj pätnásť detí. Posledné roky počet trochu upadá. Na druhom stupni deti z triedy občas aj odcházajú na osemročné alebo bilingválne gymnáziá. Stane sa ale, že odídu aj do klasickej triedy.

Akú má projekt výučby na vašej škole históriu?

Sme jediná škola v banskobystrickom okrese s týmto programom. Začínali sme pred pätnástimi rokmi s prvou triedou s názvou ERIN (Edukácia a rozvoj intelektuálne nadaných, pozn. redaktora) podľa projektu Jolany Laznibatovej, ktorá ho prevádzkuje v Bratislave. Neskôr program premenovali na APROGEN (Alternatívny program edukáce nadaných, pozn. redaktora). Od tohto roku už však nejdeme podľa súkromného programu Laznibatovej, ten už ostal len v jej súkromnej škole. Fungujeme podľa platného školského vzdelávacieho programu s názvom VIN (všeobene intelektovo nadaní, pozn. redaktora). Prešli pod neho všetky štátne školy, na ktorých program pre nadané deti fungoval.

Hovorí sa, že všeobecne klesá úroveň vzdelanosti. Týka sa to aj týchto tried?

Bohužiaľ áno. Neznamená to, že sú deti menej múdre, IQ majú stále rovnaké. Je to vplyvom počítačovej doby. Sú zahltení informáciami a neschopní to všetko spracovať. Z toho vyplýva, že majú občas problémy aj v učení. Im už by som nemohla dať písomky, ktoré som používala pred desiatimi rokmi. Klesá množstvo učiva, ktoré sa od nich vyžaduje. Znižujeme latku, čo je dané štátnym vzdelávacím programom. Učíme menej ako kedysi, stále je to viac ako v klasickej triede.

 

Nedopoviem otázku a už mám odpoveď

Aké je to učiť v tejto triede v porovnaní s tými bežnými?

Je to veľký rozdiel. To ale vie posúdiť len učiteľ, ktorý učí v oboch typoch tried. Pri nadaných deťoch nestačím dopovedať otázku a už mám odpoveď. V klasickej triede vyslovím otázku a nastanú dve minúty ticha. Až potom niekoho konečne vytiahnem a niečo mi odpovie.

Nie je ale taká práca náročnejšia?

Musím sa poctivo pripraviť na každú hodinu. Treba toho navyše mať dostatok, lebo sú rýchli. Na druhej strane je to pre mňa ľahšie, pretože viem, že tie deti pracujú. Urobia to, čo od nich chcem. Nemusím sa báť, že to niektoré z nich nezvládne.

Aké sú deti, ktoré učíte?

Sú problematickejšie ako klasické deti. Síce sa veľmi dobre učia a preberanú látku pochopia rýchlejšie, s emocionálnou inteligenciou je to už ale horšie. Treba ich stále dokola vychovávať, poučovať. Na to sú určené hodiny v rozvrhu - na koberci v triede máme takzvanú komunitu niekedy aj dvakrát do dňa. S deťmi sa tam rozprávame o problémoch. V prvých ročníkoch tohto projektu to pritom bývalo dvakrát za týždeň. Každá generácia je čím ďalej, tým problematickejšia. Mozog im letí dopredu, ale emocionálna stránka nie a nie dobehnúť.

Nevzbudzuje zaradenie do VIN triedy v deťoch pocit nadradenosti?

Elitárstvo? Áno. Niekedy sa tak oproti ostatným deťom skutočne správajú. Skôr sa ale s týmto prístupom stretávajú od nich. Práve ony ich stavajú do pozície elity, a to im vadí.

Nekladú na nadané deti učitelia neprimerane veľké nároky?

Na toto si dávame veľký pozor. Od učiteľov, čo učia nadané deti, to nepochádza. Snažíme sa to ale odstrániť úplne. Keď ale v našich triedach učia pedagógovia vyučujúci najmä klasické triedy, zvyknú povedať: „Ty si z tej nadanej triedy, ty to máš vedieť.“ Prečo by to práve oni mali vedieť? Nemajú radi to, že sa od nich čaká stopercentný výkon, a od ich spolužiakov v klasickej triede nie. Učitelia z tried pre nadané deti prešli školením. Stále sa vzdelávame. Ostatní pedagógova toto školenie neabsolvovali. Oni o tých deťoch naozaj veľa nevedia.

Vy s nimi skúsenosti máte. Vedia vás ešte prekvapiť?

Mňa už v podstate neprekvapuje nič. Ak urobia niečo, čo sa odlišuje od priemeru, pre mňa je to normálne. Spočiatku ma prekvapovalo, ako môže byť také malé dieťa také múdre. Nechápala som to. Dokonca by som povedala, že sú tie deti múdrejšie a šikovnešie ako ja. Ja nájdem v matematke riešenie a oni nájdu dve ďalšie. Ale priznám si to, a oni to oceňujú. Nemajú radi, keď niekto zo seba robí autoritu. Radšej sú, keď si priznám chybu.

V čom je pobyt v triede pre ne výhodou?

V bežnej triede vykazujú známky hyperaktivity – vyrušujú, pretože ich nebaví to, čo sa preberá. V tejto triede sa zaradia medzi svojich. Vedia medzi sebou komunikovať bez nejakých väčších problémov, pretože sa rozprávajú o témach, ktorým rozumejú. Mám dobrú skúsenosť so začlenením. Príde sem dieťa z inej školy a má dvojku zo správania. Mesiac-dva ho pozorujem v mojej triede a ono nevykazuje žiadne známky problémov. Zrazu je medzi svojimi. Takéto deti sú pre mňa výzva. Chcem dokázať, že to dieťa nemá problém, len bolo v nevyhovujúcom prostredí.

Vo vašich triedach si žiaci s učiteľmi tykajú. Nespôsobuje tento osobný prístup problémy?

Nevznikajú žiadne problémy. Učím tak štrnásť rokov a ešte som sa nestretla s tým, že by to využili. Pre nich je to takto príjemnejšie. Páči sa im, že som pre nich aj kamarátka. Stále však mám zdravý rešpekt.

 

Nesmieme dať nadanému dieťaťu pocit, že je výnimočné

Vaše dieťa túto triedu navštevovalo na základnej aj strednej škole. Boli ste pripravená dať ho do tohto projektu?

Vôbec. Vtedy, keď mal syn nastúpiť do prvého ročníka, sme mali program zabehnutý len dva roky a ja som z toho bola vystresovaná. Nevedela som, či to bude fungovať, či to bude mať nejaký prínos.

Aké je to mať doma nadané dieťa?

Pre mňa je to úplne prirodzené. Nevidím rozdiel medzi mojím vlastným dieťaťom a deťmi, ktoré učím  v škole. Vždy je pre mňa skôr problém ísť učiť do klasickej triedy. Tak isto by som sa asi viac namáhala, keby som doma mala iné než nadané dieťa.

Ako treba nadané dieťa vychovávať?

Treba sa mu venovať viac. Vyžaduje viac pozornosti a podnetov z okolia. Jeho nemôžeme nechať len tak, lebo zakrnie. Nestačí mu škola, musí tam byť spolupráca s rodinou. Ak sa mu podnetov nedostáva aj doma, vidno to, zaostáva v škole. Nesmieme mu ale dávať ten pocit, že je niečo výnimočné.

Je pre dieťa dobré v projekte pokračovať aj na strednej?

V našom meste sme zatiaľ mali len dve stredoškolské triedy. Prvá dopadla veľmi dobre, končilo ich asi osem. Môj syn bol v triede, kde boli len štyria. Rozdiel medzi triedami sa tak zotrel, lebo mali veľa predmetov s ostatnými žiakmi. Nikto ich ako nadaných nebral, nikto sa im špeciálne nevenoval. To, že ich bolo málo, bola pre nich ale výhoda – minimálne matematiku a slovenčinu mali štyri roky sami.

Nezabrzdilo to ale ich sociálny život?

Problémy mali len v prvom ročníku. Tam ich ostatní brali inak. Ešte boli aj trieda s označením E – volali ich preto elita. Ale keď ostatní zistili, že sú to úplne bežné decká, našli si normálne kamarátov. Myslím si, že väčší problém je opačný, keď dieťa prejde do klasickej triedy. Deväť rokov na základnej škole strávilo so svojimi rovesníkmi, s ktorými si rozumelo. V bežnej triede sa určite nájdu deti, ktoré nie sú podľa jeho gusta. Je možné, že zakrpatie aj intelektuálne. Dieťa sa ale aj medzi priemernejšími žiakmi môže nahnevať a povedať – aj tak budem najlepší.

 

* Andrea Vanková sa narodila v roku 1970. Vyštudovala učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde pracuje ako učiteľka na Základnej škole Ďumbierska 17. V triede pre intelektovo nadané deti VIN už učí štrnásť rokov. 

Klíčová slova: intelektovo nadané deti, VIN, Banská Bystrica

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Nový komentář