25.10.2015 13:49


Aj Einstein si myslel, že jeho práca bola nadhodnotená. Ako sa zbaviť syndrómu podvodníka?

Autor: Barbara Zmušková | Kurz: Stisk | Kategorie: Publicistika

Dostala som sa na vysokú školu, lebo mi sadli otázky. Tú skúšku mi dali len preto, lebo sa im so mnou nechcelo naťahovať. Zamestnali ma, muselo sa im prihlásiť veľmi málo uchádzačov. Spoznávate sa v týchto vetách? Potom možno trpíte syndrómom podvodníka – utkvelou predstavou, že za vlastné úspechy vďačíte šťastiu a každú chvíľu vás odhalia.

Barbara ZmuškováPriznám sa ako prvá. Nemám pocit, že by som na vysokú školu patrila. Zvládam sa dostať cez skúšky, našla som si prácu v obore, a dokonca ma to aj baví. Ale vo vnútri si myslím, že som iba veľmi šikovná v predstieraní, že mi veci idú, a ľudia tomu potom uveria. Vždy keď si zapíšem predmet, ktorý predo mňa postaví novú prekážku – diskusiu, seminárnu prácu alebo článok – v hlave sa mi ozve myšlienka: Tak a je to tu. Teraz konečne všetci zistia, ako to naozaj je 

Všetci okolo mňa vyzerajú oveľa autentickejšie ako ja. Na prednáškach vo formálnom oblečení dvíhajú ruky a pýtajú sa na súvislosti, o ktorých som nikdy nepočula, sebavedomo organizujú študentské spolky, diskutujú o udalostiach, na ktoré nemám žiaden názor.  

Na internete koluje vtip, že herec Michael Cera sa k svojej kariére dostal náhodou, lebo si ho pomýlili s hercom a potom mu bolo príliš trápne z toho vycúvať. Moja teória je podobná. Čo ak som sa dostala cez všetky skúšky tým, že som sa všetko nabifľovala a nikto si nevšimol, že sem naozaj nepatrím? 

Volá sa to syndróm podvodníka (možno ste skôr počuli anglický názov, impostor syndrome). Trpel ním aj Albert Einstein. Svoju prácu považoval za prehnane ocenenú a sám sa označoval za nedobrovoľného podvodníka. Týmto fenoménom trpia najmä ambiciózni ľudia a tiež sa teoretizuje, že postihuje viac ženy a menšiny. Veľmi rozšírený je u vysokoškolských študentov.  

Ako si teda pomôcť? V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že je to len vo vašej hlave. A že rozhodne nie ste sami. Spýtajte sa spolužiakov, kolegov, kamarátov a zistíte, že len málokto presne vie, čo robí. A nemyslite si, že by sa vám podarilo dostať takto ďaleko len čírou náhodou. Skúšky a výberové konanie majú svoje odôvodnené hranice a ak cez ne prejdete, tak právom.  

To, že niektorí ľudia vyzerajú, že už všetko vedia a vlastne si sem prišli iba pre diplom, neznamená, že je to skutočne pravda. A aj keby bola, nie je to dôkaz, že vy tam nepatríte. Ste tu predsa preto, aby ste sa to naučili. Nie je hanba priznať si, že sa do niečoho nevyznáte, ale ak máte názor, nebojte sa ho povedať z obavy, že by bol hlúpy. Ak niekto vyvráti váš argument alebo vás upozorní na to, že nemáte pravdu, je to iba znakom dobrej diskusie. Ak bude mať niekto potrebu vás kvôli tomu znevažovať, tak oni sú tí, ktorí do nej nepatria. 

A hlavne, nenechajte si kvôli tomu ujsť príležitosti. Ak vidíte nejakú organizáciu alebo spolok, ktorý sa vám naozaj páči, ale zdá sa byť príliš zastrašujúci, nebojte sa to vyskúšať. Mohli by ste sa zbytočne ukrátiť o zaujímavé skúsenosti.  

Takže nabudúce, keď budete stáť pred nejakou úlohou a ozve sa hlas syndrómu podvodníka, spomeňte si na všetko, čo ste už dosiahli, a predstavte si tie úspechy ako niekoho iného. Hneď znejú lepšie, nie? Tak presne to ste vy. Spomeňte si na to, že všetci ostatní sú pravdepodobne rovnako vystrašení a len sa snažia dostať ďalej. Spomeňte si na vnútorné pochybnosti Alberta Einsteina a uvidíte, že syndróm podvodníka je iba nepravdivá ilúzia

Klíčová slova: impostor syndrome, syndróm podvodníka, vysoká, škola

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.